Vojna môže mať mnoho podôb. Rozmanité sú taktiež ľudské príbehy, ktoré ozbrojené konflikty nejakým spôsobom ovplyvnili. Film Kennetha Branagha Belfast rozpráva príbeh Buddyho (J. Hill), malého chlapca žijúceho na predmestí rovnomenného severoírskeho mesta na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia.
Dej filmu sa odohráva v obdobie, keď sa v Severnom Írsku rozbieha niekoľko desaťročí trvajúce obdobie občianskej vojny známej ako tzv. Nepokoje (ang. The Troubles, ír. Na Trioblóidí). Konflikt na jednej strane predstavuje zásadnú trhlinu vo svete Buddyho detstva – rozbité okná v protestantskej štvrti, kde žije jeho rodina, symbolizujú rozbité sny o tom, že život je bezproblémový a prináša so sebou neobmedzené možnosti. Na druhej strane však ani nepokoje a do vzťahov zákerne prenikajúca nenávisť nedokážu vykoreniť hlboké presvedčenie hrdinov filmu, že žiť je nutné – a možné – aj v situáciách ohrozenia a nepokoja.
Belfast je preto vystavený ako séria sond do každodennej existencie Buddyho a jeho blízkych. Hry na uliciach s kamarátmi, vyučovanie v škole, návšteva kina s rodinou, občasné hádky rodičov (C. Balfe a J. Dornan) prameniacimi z neideálnych životných pomerov, nedele u babičky (J. Dench) a dedka (C. Hinds), prvú lásku, rozpaky z rozhodovania, či vstúpiť alebo nevstúpiť do miestnej party. Vyzdvihnutie všednosti na pozadí nepokojov až do tej miery, že príbeh sa stáva jednoduchým až priamočiarym. Avšak na druhej strane, práve v tom snáď spočíva jeho čaro.
Jednoduchosť rozprávania totiž necháva vyzdvihnúť dôležitosť vzťahov medzi postavami a taktiež genia loci Buddyho belfastskej štvrte. Členovia rodiny a blízki stoja pri sebe, navzájom sa podporujú, zdieľajú svoje obavy, neistoty, žiaľ i radosti. Sú tu jeden pre druhého – jasne poukazujú na skutočnosť, že byť človekom znamená byť s druhým človekom. To je milosť, ako sa s ňou stretávame v evanjeliách; to je jadro dobrej zvesti. Hoci Belfast ju ako takú možno výslovne nepomenováva.
A potom je tu mesto Belfast – nielen priestor, miesto, lokalita, ale veličina utvárajúca to, čím a kým človek je. Preto to váhanie Buddyho rodičov, či zostať napriek nebezpečenstvu doma, alebo emigrovať za lepším do Anglicka. Belfast je krvou kolujúcou v žilách svojich obyvateľov, Belfast je rytmom krokov tých, čo tu žijú.
Nie je tu však len milosť a pocit spolupatričnosti; životy hrdinov jasne azásadným spôsobom definuje tiež rozdielnosť vedúca k nedorozumeniu, nezainteresovanosti či priamo ku konfliktu. A tak sa protestant Buddy s obavou pýta, či sa smie kamarátiť s katolíckou spolužiačkou, ku ktorej cíti náklonnosť. A tak sú susedské štvrte čoraz viac rozdeľované barikádami symbolizujúcimi názorové, politické a náboženské deliace línie. A tak sa obyvatelia čoraz viac stávajú cudzincami vo svojom vlastnom meste.
Je logické, že náboženstvo predstavuje výrazný stavebný kameň tohto príbehu. Film sa miestami neubráni skĺznutiu ku karikatúre, najvýraznejšie pri detailnom zábere kázne protestantského duchovného, ktorý ohnivo a bez zábran posiela všetkých katolíkov do pekla. Oveľa zaujímavejšie a inšpiratívnejšie pôsobí práca s motívom náboženstva naprieč generačným spektrom postáv. Pre Buddyho babičku, ženu láskavú, múdru a praktickú, náboženstvo očividne nepredstavuje politický ani spoločenský problém. Dôležitá je pre ňu viera dávajúca životu orientáciu a zmysel.
Samotný Buddy do značnej miery preberá babičkino videnie sveta okuliarmi viery. Stále odrieka modlitby a kreslí nábožensky inšpirované obrázky, no zároveň si začína klásť kritické otázky vnímajúce náboženstvo v interakcii s ostatnými oblasťami ľudskej činnosti – interakcii, ktorá často vedie k napätiu a rozbrojom. A potom je tu Buddyho otec, ktorý si zreteľne uvedomuje negatívny potenciál náboženstva ako významného faktora vedúceho k vzniku Nepokojov. Nie je však ideologicky zaujatý voči náboženstvu; ako problematickú vníma politizáciu náboženstva, nie náboženstvo ako také.
Vyznenie filmu je zreteľné: koreňom konfliktov v spoločnosti je ľudská túžba po moci a snaha o jej uchopenie aj na úkor druhých ľudí. Príkladom je skupina bojovne naladených mladých mužov v protestantskom tábore, ktorí sa neštítia terorizovať svojich súvercov s odlišnými názormi. Bojové línie tak nevedú primárne medzi protestantmi a katolíkmi, ale medzi tými, čo sú ochotní žiť s druhými, a tými, čo neznesú žiadnu inakosť.
Až anachronickým, ducha dnešnej doby prezrádzajúcim spôsobom toto presvedčenie zaznieva v rozhovore Buddyho s jeho otcom, ktorý chlapcovi prízvukuje, že nezáleží na tom, či je jeho milovaná katolíčka, hinduistka, moslimka alebo „vegetariánska antikristka“ – rozhodujúce je, aké má srdce.
Belfast je do značnej miery intímnou výpoveďou Kennetha Branagha – vyznaním lásky prostredníctvom príbehu zraniteľného chlapca. Stojí na vynikajúcich hereckých výkonoch, citlivej hudbe Vana Morrisona a jedinečnej dobovej atmosfére severoírskeho mesta. Hoci je príbehom odhodlania, húževnatosti a nádeje, zároveň tiež predstavuje vyjadrenie žiaľu z hlbokých rán. Z hlbokých rán minulosti, ktoré ani dnes nie sú úplne zhojené – a možno ani nikdy nebudú.
Autor: Pavol Bargár