Milí čitatelia, číslo KR, ktoré máte pred sebou, sa venuje fenoménu prezidentstva. Že ide skutočne o tému budiacu záujem, svedčí i fakt, že sa nám málokedy dostane toľko príspevkov do tematického bloku čísla, ako práve v tomto prípade. Väčšina (avšak zďaleka nie všetky) z nich sledujú historickú perspektívu. A prakticky všetky z nich sa sústredia na český, resp. česko-slovenský kontext. Tento úvodník sa skôr než o predstavenie či komentár jednotlivých príspevkov pokúsi veľmi stručne načrtnúť niektoré témy, ktoré sa v súvislosti s fenoménom prezidentstva objavujú.
Ako je dobre známe, v rozličných krajinách sveta prezident zastáva rôzne posta- venie v rámci daného politického zriadenia. Spektrum siaha od prezidenta ako pred- staviteľa výkonnej moci (USA, Brazília) až po prezidenta ako hlavu štátu s viac-menej ceremoniálnymi funkciami. Hoci sa Česká republika (ako i Slovensko) nachádza skôr na druhom póle tohto spektra, prezident ani v takomto usporiadaní nemá byť len príslovečný „pokladač věnců“. Úlohou prezidenta je moderovať a kultivovať spolo- čenskú diskusiu i sám nastoľovať relevantné témy. Predstavuje takisto určitú brzdu a protiváhu pre niektoré ďalšie zložky štátnej moci. A potom je tu tiež právo ude- liť individuálnu milosť alebo amnestiu. Hoci niekedy ťažko uchopiteľné, tieto dávajú vyjadrenie presvedčeniu, že milosrdenstvo patrí do právneho poriadku, podľa kto- rého sa ľudská spoločnosť riadi.
Fenomén prezidentstva taktiež prináša možnosť zamyslieť sa z rôznych strán nad témou vzťahu jednotlivca a kolektívu. Aj keď prezident sa môže javiť – a to predovšet- kým v systéme, kde je predstaviteľom exekutívnej moci – ako od kolektívu oddelený vykonávateľ rozhodnutí, v praxi aj v takýchto zriadeniach spravidla ide o proces zahŕňajúci väčšiu skupinu ľudí. Niekedy sú prezidenti dokonca priamo volení ako skupina, ako napríklad v San Marine, kde dvojica „kapitánov-regentov“ vykonáva prezidentský úrad spoločne po dobu šiestich mesiacov. Zaujímavá je tiež téma vzťahu medzi prezidentom ako jednotlivcom a elektorátom – či už ide priamo o občanov, alebo o legislatívny zbor.
Počas práce na tomto čísle nás zastihla smutná správa o úmrtí pána RNDr. Ladi- slava Pokorného († 9. 5. 2023). Láďa bol dlhoročným šéfredaktorom a potom členom redakčnej rady KR. Poznali sme ho ako vášnivého diskutéra a človeka, ktorému leží na srdci angažovaný vzťah kresťanov ku spoločnosti. Jeho vzťah k ostatným ľuďom i životu dobre vystihujú slová apoštola Pavla, ktoré boli použité na jeho parte: „Nikto z nás totiž nežije sebe a nik sebe neumiera. Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umie- rame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme.“ (R 14,7–8) Ladislava si pripomenieme aj v nasledujúcom čísle KR.
Milí čitatelia, nech vám aj toto číslo nášho časopisu prinesie radosť a inšpiráciu do letných dní.
Pavol Bargár
